Čo je zlé na školskom systéme

Autor: Maroš Mader | 2.4.2012 o 23:20 | (upravené 3.4.2012 o 0:03) Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1342x

Formujúca sa vláda a jej jednotliví predstavitelia v nadšení pri štarte začínajú prezentovať svoje plány. Chvályhodné je, že majú odvahu pchať nos aj do zanedbaných záležitostí, ktoré hrozia v blízkej dobe serióznou katastrofou, napríklad školstvo. Neviem však, či sa podarí zrealizovať nejaké skutočné riešenia, nielen opatrenia od stola (napr. umelé selekcie s priemermi); avšak čo robiť, keď tu už máme množstvo nekvalitných a zbytočných škôl a celý systém nestojí za veľa? Nikdy nemali povoliť ich vznik a na kvalitu sa malo dbať celý čas -- ak sa to zanedbalo, tak za to zaplatíme. Čo je teda na školskom systéme zlé?

 

O zlách školského systému vieme všetci svoje. Ja som si napríklad prešiel petržalskou základnou školou, 8-ročným gymnáziom a nakoniec som sa dostal na právnickú fakultu UK (v miernej depresii z učenia sa trestného práva na štátnice mnohí uvažujú, či to bola chyba – a keď pán Borec zavedie 5-ročnú koncipientskú prax, tak to bude oficiálne potvrdené – áno). Zrazu (sme ľudia bez fantázie, všetko zisťujeme „zrazu“) sme na to prišli – humanitné smery nestoja za nič. Kto študuje humanitné smery, je len žrút, ktorý sa na štátne trovy päť rokov zašíva! Človek by sa mal pomaly ospravedlňovať, že vôbec študuje. Ale čuduj sa svete, sú v tejto krajine inteligentní absolventi gymnázií či stredných škôl, ktorých bavil dejepis, filozofia, literatúra, jazyky a chceli sa v týchto smeroch ďalej vzdelávať. Nie oni by sa mali ospravedlňovať. To naši múdri vládcovia a ich predchodcovia v tejto krajine prijímajú zákony, oni rozdeľujú peniaze a ak systém nefunguje, je to ich chyba. Oni to pokašľali a všetci si to spoločne odserieme.

Ak je systém zle nastavený, vyprodukuje zlé výsledky. Povedzme si otvorene, že záujem o štúdium technických smerov príliš väčší nebude. Z fyziky a matematiky má bežný smrteľník husiu kožu. Ak máte Aspergerov syndróm a talent ako Einstein, tak to pôjde samo. Ostatní sa musia pretrápiť. Preto sa všetci hrnú na štúdium humanitných smerov, ale teraz si musíme položiť základnú otázku: koľko percent populácie by vôbec malo absolvovať vysokoškolské štúdiu? Sú dva hlavné limity, ktoré ohraničujú počet absolventov – kapacita škôl a náročnosť. Mali by sme uprieť niekomu vzdelanie preto, že v štáte je jedna škola jeho smeru s 200 miestami v ročníku? Nie! Nuž tak jediným spôsobom, ako limitovať počet absolventov, je náročnosť. Kedysi som si v akejsi falošnej predstave myslel, že vysoká škola je ťažká. Len u nás je ťažkých len zopár vybraných škôl. Ostatné vyštuduje ktokoľvek. Systém je nastavený na kvantitu, a to produkuje tento scenár: škola si chce udržať všetkých študentov bez ohľadu na ich snahu a schopnosti, takže úroveň ide dole. Namiesto nejakého skutočného záujmu o dané oblasti (literatúra, dejepis, právo, ekonómia, filozofia, to všetko sú pritom naozaj zaujímavé oblasti poznania) to upadá do akejsi zmechanizovanosti – zožeň si výcuc, dáš skúšku a hotovo. Študenti začnú trpieť dezilúziou, opustia sa a prispôsobia. Pedagógovia sú znechutení zo všeobecnej tuposti a lenivosti a o chvíľu sú všetci spolu v kalných vodách apatie. Koľko potenciálu sa premárnilo, koľko nádejných pedagógov stratilo chuť, koľko brilantných historikov, právnikov, filozofov a psychológov sme utopili v sivom priemere generovanom systémom? Radšej nechcem vedieť. Každý živočích však ide cestou najmenšieho odporu. A potom prídu „riešenia“ – umelo určené hranice, kvóty, sťaží sa nejaká skúška, alebo „rieši“ prax.

Dostali sme sa do paradoxnej situácie, keď školský systém už neslúži ani praxi, ani vznešenému cieľu produkovať vzdelaného a cnostného občana. Pozrime sa na stredné školy a gymnáziá – ešte za mojich čias som mal pocit, že mladšie ročníky sú čoraz drzejšie a vôbec neznesiteľné (náš profesor telocviku pán Fáber by o tom vedel rozprávať... to bol chlapík). Ono asi každá generácia má tento pocit. Lenže nie je mládež pod vplyvom panujúcej nekultúry čoraz divšia? Veď sám najväčší vládca galaxie uznáva, že mládež má Trestný zákon „na háku“ a paragraf-neparagraf, húli jedna radosť. Nuž aj my sme (boli) mladí a hnať na súd nešťastníka, čo to párkrát skúsil, je neskonalá imbecilita a strata času. (Možno je za tým sparťanský postoj – nemáš sa nechať chytiť.) Ale ten problém je hlbší, práca stredoškolského pedagóga psychicky náročná, peňazí málo. Tak to aj vyzerá. Dostáva sa to až na hranicu sabotáže a úmyselného vychovávania konzumentských más. Nevedomosť je sila.

Riešenie? Ak ste bohatí, dajte svoje deti študovať na ficoškolu(neviem ako sa tá súkromná ustanovizeň volá, toto je pracovný názov, ktorý sme pre ňu so sestrou zaviedli) a nech idú na vysokú do zahraničia. Aj tam sa asi budú len zašívať, ale po návrate domov im všetci aj tak budú zobať z ruky. Ak sa zašívať nebudú a naozaj z nich dačo bude, tak tipujem, že rovno ostanú v krajine, kde vyštudujú. Alebo nech študujú u nás a cez známych sa dohodia nejaké fleky. Tak to proste chodí. Ale je pravda, že tí najšikovnejší a vytrvalí aj napriek nepriazni osudu dáko prerazia. Azda je skrytým zmyslom pestovať charakter.

Aby sa niečo naozaj zmenilo, museli by sme ísť od základov. Čo vlastne od školského systému očakávame? Akú má naša spoločnosť štruktúru, koľko percent obyvateľstva vlastne potrebujeme v jednotlivých stupňov onej pyramídy, aby nenastal rozvrat? Slovom, ak už školstvo nemá za cieľ vychovávať kultivovaných jedincov, tak ho aspoň zregulujme s potrebami praxe. Všetci druho- a treťotriedni spisovatelia – von z osnov! Dejepis osekať. Nahnať do škôl kvalitných profesorov matematiky (je to ďalší z mojich subjektívnych dojmov, alebo všetci nadávajú hlavne na matikárov?) Ale toto sa nikdy nestane, veď vypustiť napr. Mináča by bol hriech proti nacionalizmu. Osnovy musia byť tak rigidné a plné nudných hlúpostí, ako sa len dá a hlavne pedagóg sa od nich nemôže vzdialiť.

A pritom zoberme do úvahy, že deti sa predsa rady učia, je to prirodzená vec. Ale školský systém, to už prirodzená vec nie je. Treba veriť, že raz príde deň, keď si tí hore uvedomia, že skôr než na osnovách stojí školstvo na ľuďoch. Udržať disciplínu, ale nie nátlakom – zaujímavými hodinami. So slzou v oku spomínam na hodiny telesnej výchovy a dejepisu na gymnáziu. Za také peniaze to bola len a len obeť pre nás, nehodných študentov. To je ten problém, ako odlíšiť zrno od pliev, aj pri pedagógoch aj študentoch. Spýtajte sa Nietzscheho, ako si našiel svojho Ritschla. Skutočne kultúrna spoločnosť potrebuje kontinuitu v produkcii prvotriednych hláv. Do vedenia gymnázií a VŠ to chce manažérov, ktorí budú nekompromisnými strážcami kvality. Kvalita zabezpečí aj záujem študentov, aj dobrých pedagógov, aj peniaze. Časom si vychovajú aj hodnotnú druhú generáciu. Nekvalita povedie k úpadku.

Tento scenár tak ľahko nenastane. Skôr to skončí ako s pôžičkami Grécku. Vyberieme sa cestou priemeru, pacienta udržíme nažive, systém bude ďalej živelný a dysfunkčný a bude živiť vybraných za cenu destabilizácie celej spoločnosti. Nezamestnaní vysokoškoláci si za to budú môcť sami – ale za výdatného prispenia štátu. A to chceme ešte hnať Rómov do internátnych škôl! Vyštudujú humanitné smery a skončia na úradoch práce. Oni asi nebudú mať ani bohatých rodičov, ani známych. Štát im bude musieť zabezpečiť nielen vzdelanie, ale aj prácu. Pokiaľ sa nepôjde problémom na koreň, tak to skončí ako veľká Potemkinovská dedina.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?