Dlho som váhal a už som na 98% rozhodnutý. Keďže väčšina strán je pre mňa už svojou podstatou nevoliteľná, na výber ostáva neísť voliť, nevoliť nikoho alebo voliť SDKÚ, SaS alebo OĽaNO. A prvé dve sklamali nielen svojou namočenosťou v kauzách, ale aj neschopnosťou dohodnúť sa a bohužiaľ aj ich obmedzenou schopnosťou vládnuť o toľko lepšie než SMER, že by stálo za to dostať ich opäť do vlády. A napriek všetkým týmto fiaskam sa nevyvodzuje žiadna zodpovednosť.
Iste, je neskoro. Ale vyhlásenie pani Žitňanskej malo asi desatinu intenzity, ktorá by bola potrebná pre môj návrat k SDKÚ. Či sú páni Mikloš a Dzurinda najsamlepší politici, akých kedy Slovensko malo, je dnes irelevantné. Zmenili sa totiž na osoby všeobecne nenávidené takou mierou, že aj ich racionálne argumenty majú veľmi limitovaný efekt. A pani Žitňanská môže byť dobrou ministerkou, ale bohužiaľ jej podľa môjho názoru úplne chýba najdôležitejšia schopnosť pre predsedu strany (či nebodaj opozície) – a to schopnosť svojou charizmou strhnúť pre svoju víziu nielen nadšených a uvedomelých, ale aj malátnych a demoralizovaných. Ona skôr vyvolá v malátnych desivé spomienky na krutú stredoškolskú či vysokoškolskú pedagogičku. Nemusíte súhlasiť, ale podľa mňa politici ako pani Žitňanská potrebujú pred seba ešte jednu sympatickú tvár. SDKÚ teda podľa všetkého pokračuje vo svojej pomalej samovražde, ktorej znakom je absencia zdravého rozumu a politickej triezvosti. Drahí priatelia, svet sa mení. Buď sa zmeníte aj vy, alebo budete zamenení. Jediným svetlým okamihom SDKÚ v poslednej dobe je nápad s červeným a modrým káblom, ale to nestačí.
SaS okrem Kočnera trpí ešte jedným neduhom, ktorý ma spoločný s KDH. Ich špecifická agenda (drtenie a balenie a homosexuáli) nemá žiadnu väčšiu relevanciu, ale napriek tomu je večne v pozadí. Je to proste situácia, keď môžu iba prehrať. Buď budú túto agendu ignorovať a strácať voličov, alebo ju budú presadzovať a destabilizovať svoje vlády. Slovom, lepšie je marihuanu nechať tak až do momentu, keď príde vhodný čas. Ale SaS nebolo nejako extra presvedčivé ani v dôležitejších veciach. Celé to išlo zlým smerom od momentu, keď sa pán Sulík stal predsedom parlamentu. Jeden z neuveriteľne absurdných ťahov a podľa toho to aj dopadlo. Stručne – lepšie než ANO, ale iba o trošku. A ten Kočner to dorazil.
Nuž, a keď sa veci majú takto, ostávajú nové strany. Nie som fanúšikom zbrojárskeho priemyslu, a tak 99% neprosím. Pani Mojsejová spravila fatálnu chybu, a to, že na svoju kandidátku zabudla pozvať Ladislava Meliška (ten je síce ako kráľ Šumavy zástancom feudalizmu, ale myslím, že je za každú srandu). Preto mi ako novopečenému dadaistickému voličovi ostal len Matovič. Áno, prekukol som ho, aj keď nie vďaka snahe légie odvrhnutých politikov ho potopiť, ktorá bola úsmevná. Ale keď pán Fico verejne vyhlási, že ho v parlamente nechce, tak to môže mať podobný efekt ako oznam o oblizovaní zábradlia v Obecnej škole. A to, že mu Matoviča do parlamentu pošleme, aby mal radosť. Je to hra s ohňom, pretože Igor Matovič je do budúcnosti prekážkou existencie funkčnej pravicovej vlády. Ale vzhľadom na to, že takýchto prekážok je v politike teraz viac, je mi to úprimne ukradnuté.
Nezostáva než dúfať, že SMER sa v dohľadnej dobe zničí sám svojou neschopnosťou a pravica sa aspoň trochu pozviecha. Do týchto volieb môže ísť aj duševne zdravý volič spokojne s tým, že bude voliť radšej komediantov ako hocikoho z temnej strany.