Včera v noci som sa snažil pozerať Lampu. Nedalo sa. Naivní študenti a vážne sa tváriaci pseudointelektuáli. Nuda. Objavili Ameriku: naša demokracia nie je tak úžasná, ako sme si mysleli. Je to partokracia, oligarchia, fuj, fuj, fuj. Republica je odvodené od res publica, takže prišiel čas zobrať veci verejné útokom. Ale aj rímska res publica bola oligarchiou. Oligarchiou, ktorá mala veľký problém s demokratickou zložkou svojej formy vlády a nakoniec na tento problém zahynula v kŕčoch a zmenila sa na monarchiu alebo skôr vojenskú diktatúru.
V poslednej dobe nastal čas, keď objavuje Ameriku veľa ľudí: zrazu zistili, že svet sa rúti do záhuby! Ale nie všetci ľudia sú spáči. Parafrazujem Vám myšlienky Aldousa Huxleyho z knihy Point Counterpoint vydanej v roku 1928(!). „Ale všetko toto politické hašterenie je hlúpe. Boľševici a fašisti, radikáli a konzervatívci, komunisti a Britskí slobodníci – na kieho čerta musia medzi sebou bojovať? Poviem vám prečo. Bojujú medzi sebou, aby sa rozhodlo, či pôjdeme do pekla kapitalistickým pretekárskym autom alebo kolektivistickou električkou. Cieľ je v každom prípade rovnaký. Všetci sa upísali čertovi, všetci smerujú do tej istej psychologickej slepej uličky a k sociálnemu úpadku, vyplývajúcemu z psychologického úpadku. Všetci veria v industrializáciu v takej či onakej podobe, všetci veria v amerikanizáciu. Chcú Ameriku, ale ešte americkejšiu. Lebo veď všetci chcú, aby sme skončili v pekle. Jediný rozdiel medzi nimi je: ako sa tam dostaneme? Človeku so zdravým rozumom je nemožné zaujímať sa o také dišputy. Človek so zdravým rozumom stavia otázku takto: Chceme do toho pekla ísť, alebo nie?” A to peklo je Prekrásny nový svet – konzumeristická antiutópia – „Better a gram than a damn.“ Problémom nie je fašizmus, kapitalizmus či komunizmus, ale dekadentná industriálna civilizácia(práve som objavil Ameriku ja). Ale Aldous Huxley nebol naivný. Prečo do toho pekla musíme ísť? Odpoveď: „Industrializácia umožnila, aby sa za sto rokov obyvateľstvo sveta zdvojnásobilo. Ak sa chcete zbaviť industrializácie, musíte sa vrátiť, kde ste začali. To znamená, že musíte vyvraždiť polovicu žijúcich mužov a žien. Ťažko by to mohlo byť cieľom praktickej politiky.“ A obyvateľstvo sveta stále utešene rastie. Už by to nebola polovica. Slovom, svet sa rúti do záhuby pekne dlho, drahí spáči. Veď trvalo udržateľný rast, to je oxymoron. Trvalo udržateľná môže byť iba rovnováha.
Ale k veci. Na riešenie svetových problémov nemáme. Dnes môžeme začať riešiť naše problémy. Protest má byť za niečo, nie proti niečomu. Ak chcete revolúciu, mali by ste mať revolučné požiadavky. Podmienky sú celkom vhodné, keďže štát je práve teraz v pozoruhodnom stave: Prezident úmyselne porušuje Ústavu. Vládne odvolaná vláda. Nie je vymenovaný generálny prokurátor. Na čele justície je pán „Pôjdeš do basy ty hajzel!“. Mohlo by to byť horšie? Teda zmysluplnou požiadavkou by bolo nie to, aby sa odložili voľby, ale aby namiesto volieb do NR SR boli voľby do Ústavodarného zhromaždenia, ktoré by prijalo novú Ústavu. No a potom by boli ďalšie voľby podľa nej. Inak sa sen o priamej demokracii rozplynie. Budú voľby v riadnom termíne a bude po voľbách: „Zvyknite si“. Hlas skeptika: Aj keby sa to podarilo, prinieslo by to veľa preveľa nepríjemných vedľajších účinkov. Riešiť bordel tvorbou nového bordelu systémom pokus-omyl... veľa šťastia, hlavne keď na tento unikátny experiment treba „risknúť“ celý štát a kopu peňazí. Ako povedal klasik, reorganizácia vyvoláva ilúziu pokroku, zatiaľ čo produkuje chaos, demoralizáciu a neefektivitu. Technológie na realizáciu priamej demokraciu sú, ale Občania nie. A väčšinový systém je asi úplná zloba.
Napriek tomu tento protest má cenu! Minimálne by mal byť prostriedkom na to, aby sa začala diskusia. Diskusia, ako docieliť, aby sa kauzy vyšetrovali a nezametali pod koberec. Ako dosiahnuť, aby sme mali funkčné a spravodlivé súdnictvo a prokuratúru, ktorá nie je postavená podľa sovietskeho vzoru. Aby referendum nebola úplná fraška. Aby partokracia na Slovensku mala isté hranice a bola primerane kontrolovaná. Aby štát bezuzdne nemíňal peniaze a nezadlžoval sa. Aby konečne došlo k istej obmene medzi politikmi. Treba veriť, že raz sa objaví nejaký Herkules, ktorý tie Augiášove chlievy začne čistiť. Hlas skeptika: Všetko sa pri takomto scenári zahrá do autu a nechá sa vyhniť. Je to totiž veľmi ťažko vynútiteľné. Protestujúci stratia nervy, vzdajú to a všetko pôjde po starom.
Myslím, že už viem, prečo zvykneme hlboko spať. Asi za to môže bolesť hlavy z toho, keď raz za dvadsať rokov objavíme Ameriku a rozmýšľame, čo s týmto objavom robiť. Potom čakáme na Godota... eh, Herkula. Netreba sa však vzdávať. Čím dlhšie vydržíte hore, tým väčšia je šanca, že jeho príchod Vás nezastihne v hlbokom spánku. Preto nekydajte priveľa špiny na naivných študentov, ktorí budia spáčov. Také Gorily to majú ľahšie: nečakajú na Godota, ale na Váš návrat do prirodzeného stavu. Dočkajú sa?