O jaštericiach a politikoch

Autor: Maroš Mader | 2.2.2012 o 10:49 | (upravené 2.2.2012 o 11:18) Karma článku: 12,63 | Prečítané:  676x

Kedysi dávno som v jednom známom slovenskom týždenníku čítal geniálny článok, ktorý Vladimíra Mečiara prirovnával k jašterici. V kritickej situácií „pustí“ svoj chvost, ujde, potom sa schová pod nejaký kameň (takpovediac skočí za medveďmi) a potom sa vráti – s novým chvostom, síce menej ohybným a veľkým, než bol ten pôvodný, ale stále funkčným. Ako vraví stránka o jaštericiach: „Chvost síce následne dorastie, ale takto okyptená jašterica odvtedy stráca svoju vyváženosť, čo jej sťažuje každodenný boj o prežitie.“ Po posledných voľbách ostal Mečiarovi už len malý paralyzovaný chvostíček. Dnes mi zišlo na um, že nie je jedinou jaštericou medzi politikmi. Ale málokto prešiel procesom „zmečiarovenia“ v období od roku 1998 – 2012 dokonalejšie než Mikuláš Dzurinda.

 

Poviem otvorene, že väčšina ľudí z môjho okolia patrí medzi tradičných voličov SDKÚ, ale všetci ich už máme plné zuby. Stranu s takýmto predsedom nebudeme voliť. Periodické vypúšťanie chvosta zanechalo na pánovi Dzurindovi ťažkú ujmu. Vo svetle „nových“ informácií vysvitol fakt, ktorý je vlastne axióma – všetci kradnú. Ale to sme vždy vedeli. Ale kedysi popri tom kradnutí aspoň robili aj niečo užitočné. Dostali nás do EÚ a do NATO (vtedy nemohli vedieť, ako to s EÚ dopadne). Zaviedli rovnú daň. Nechali Ficovi relatívne plné prasiatko, aby si dobre zahýril... Ono ja osobne by som vedel prekúsnuť (hoci s istým sebazaprením) aj to údajné kupovanie poslancov – byť premiérom nie je ľahké, hlavne keď ste predsedom jednej strany a vládnete s SMK, SDĽ, KDH, SAS, ANO atď. a môžete od ktorejkoľvek z týchto strán očakávať iracionálne presadzovanie ich ešte iracionálnejšej agendy. Prvou úlohou premiéra je viesť svoju vládu celé štyri roky. Pravdaže, takéto kauzy politikov poznačia (aj keď sa tieto trestné činy nikdy nedokážu ani nevyšetria a ostanú v rovine ohovárania), musí na chvíľu niekam zaliezť, a po návrate ho ľudia znášajú čoraz menej. Nakoniec príde ten deň, keď je čas to zabaliť so zbytkom cti, alebo si zvoliť jednu z dvoch alternatív – 1. byť zo svojej strany vyštvaný či 2. stiahnuť ju ku dnu. Vladimír Mečiar si zvolil alternatívu číslo dva, a hoci ohlásil Veľký Návrat, bol nám na smiech. On je tak trochu nadrealista. Jeho časy skončili s nástupom Lenona II. Hranatého.

Ale vráťme sa k Dzurindovi. Proces jeho zmečiarovania je takmer dokonaný. Odo dňa, keď s Ficom zachraňovali Markízu, prešiel naozaj dlhú cestu. Podobne ako Mečiar dosiahol dokonalú, priam Stalinskú efektivitu v perzekuovaní nespokojencov vo vlastnej strane. Taktiež sa zdokonalil v umení klamať bez mihnutia oka a arogantne „mlžiť“(to jest vypúšťať z úst bezvýznamné slová, aby sme pri nemožnosti odpovedať neboli ticho, podobne ako nenaučený študent na skúške). Myslím, že obaja dokonca aj veria tomu, čo vravia. Rovnako ako Mečiar je ako bumerang – stále sa vracia. Pani Radičová mu na chvíľu poslúžila ako živý štít, ale bola obetovaná, resp. zaklaná dýkou do chrbta. Po jej odchode sa vrátil späť, s pevnou dôverou v to, že kauza financovania je už zabudnutá a dôvod, prečo bola premiérkou Radičová a nie on, je taktiež zabudnutý. To majú ľudia fakt pamäť ako králici, zhruba 5 minút? Najhoršie na tom však je, že podobne ako Mečiar je takzvaným Večným Predsedom. Nedokáže odísť, nech sa stane čokoľvek. Prinúti ho terajšia aféra odstúpiť z kandidátky? Ťažko.

Tragické je najmä to, že na rozdiel od Mečiara mohol Dzurinda odísť so cťou. Bol by premiérom, ktorý nás vyviedol z izolácie a priviedol do EÚ a NATO. Na rozkrádanie by dejiny zabudli, to je viac než isté, keďže kradnú vždy a všetci. Je to smutné, ale je to tak. A neviem, kto iný by sa mohol popýšiť aspoň tým, čo pán Dzurinda. Lenže ostal v kolotoči politiky pridlho. Nechcel by som byť na čele tohto pochybného spolku podnikateľov, mafiánov a ctižiadostivcov a riadiť veľké rozdeľovanie koristi. Myslím, že viac než 8 rokov to zvládne bez ujmy len osoba psychopatická(ujma je nemožná, pretože daná osoba je dokonale skazená od začiatku) alebo nejaký veľký štátnik. A na Slovensku veľkých štátnikov nemáme. Pani Radičová nebola veľký štátnik, ale aspoň odišla so cťou, nech nám už táto koalícia predviedla akúkoľvek hanebnú frašku. Bola o dve ligy lepšia než ostatní.

Neviem, či SDKÚ dokáže o nutnosti zmeny vedenia presvedčiť iba katastrofálna volebná porážka. Nie pán Lipšic sa zbláznil, ale SDKÚ: nominácia Magdy Vášaryovej na primátorku Bratislavy bola dokonale slabomyseľná. Je to skoro tak zlé ako špina, čo sa na nich hádže. Terajšie voľby sú zrelé na hod prázdneho papiera do urny, a čert to vem, že je to skoro to isté ako voliť SMER. Treba sa riadiť zásadou, čim horšie, tým lepšie: jediným impulzom na reštrukturalizáciu slovenskej pravice a vznik nejakej alternatívy voči Ficokracii je absolútna a totálna volebná porážka, najlepšie spojená s paktovaním SMERu s KDH. Ja osobne už neverím, že by bola možná vláda pravice, ktorá by nebola zlepencom, a to najbližších X rokov. Ono, čo tam po pravici. Čo ľudia chcú, to je menej zlodejiny, menej zadlžovania, aby sa čistili Augiášove chlievy ako súdnictvo, aby sa dbalo na dodržiavanie zákonov, aby školstvo a zdravotníctvo niekam smerovalo(nie SMERovalo), a to je agenda presahujúca rozdelenie na ľavicu a pravicu. Ono ľudia chcú samozrejme aj chlieb a hry, ale skôr či neskôr príde deň, keď každý príde na to, že Fico im žiadne pečené holuby do huby nepošle. A ja dúfam, že keď ten deň príde, bude nová generácia politikov pripravená a naučia sa prostú vec: zlé karty treba zahodiť a odísť z hry, kým prehráte všetko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?