Formujúca sa vláda a jej jednotliví predstavitelia v nadšení pri štarte začínajú prezentovať svoje plány. Chvályhodné je, že majú odvahu pchať nos aj do zanedbaných záležitostí, ktoré hrozia v blízkej dobe serióznou katastrofou, napríklad školstvo. Neviem však, či sa podarí zrealizovať nejaké skutočné riešenia, nielen opatrenia od stola (napr. umelé selekcie s priemermi); avšak čo robiť, keď tu už máme množstvo nekvalitných a zbytočných škôl a celý systém nestojí za veľa? Nikdy nemali povoliť ich vznik a na kvalitu sa malo dbať celý čas -- ak sa to zanedbalo, tak za to zaplatíme. Čo je teda na školskom systéme zlé? pokračovanie článku
Vystúpenie Rasťa Piška na jednom z protestov proti Gorile nás s kamošmi viedlo k radostným spomienkam z detstva na nahrávky Stredoslováci a ďalšiu veselú satiru, ktorá v tých dobách prekvitala najmä proti triu Mečiar, Slota a Ľupták. Odvtedy tento typ satiry vcelku upadol, za poslednú renesanciu by sme mohli považovať Shootyho bilboardovú kampaň (a aká bola úspešná!). O to smutnejšie, že Rasťo Piško v dôsledku rôznych tlakov nemohol zverejniť svoje nové nahrávky. Niekomu tu zjavne chýba zmysel pre humor. Keď si to vezmeme, sloboda prejavu ako taká dostáva slušne zabrať. A nielen kvôli ochrane práv iných, ale aj z iných, takpovediac podzemných dôvodov. pokračovanie článku
Nechce sa mi pridávať ďalší článok komentujúci súčasné dianie. Výsledok asi nikoho neprekvapil, zmeny chcú čas a je zbytočné vyplakávať vopred. Myslím, že SMER vlastne nie je natoľko zhubná strana ako takzvané „moderné“ ľavicové strany. Tie, ktoré by sa najradšej ospravedlnili aj šimpanzom za dlhoročný útlak, ktorými ich ľudstvo trýznilo a zaviedli pre nich poriadnu antidiskriminačnú politiku, aby sa konečne začlenili do spoločnosti. Je to naozaj semenisko iracionálneho besnenia a nečudujem sa konzervatívne zmýšľajúcim, že majú nočné mory z myšlienok, ktoré pozvoľna ovládajú Európu. Ale mňa skôr zaujíma, prečo tie ich skvelé, kresťanské hodnoty dostali na frak? pokračovanie článku
Vždy ma fascinovali jedinci, ktorí volili SNS a ich argumentom bolo, „aby bola sranda“. Iste so mnou budete súhlasiť, že nejde zrovna o najzodpovednejšiu časť voličskej základne. Paradoxne ide stále o uvedomelejšiu časť občanov. Oni totiž aspoň zvládli prvý krok, to jest prekukli márnosť volenia menšieho zla, len si z toho spravili zlý záver – že treba voliť dadaisticky. Kedysi to bolo ťažké pochopiť, pretože menšie zlo bolo o dosť menšie ako ono veľké zlo. Dnes už menšie zlo nie je, čo bývalo, a tak prišiel čas, keď budem aj ja voliť komediantov. Je to iste hanba, ale moja len z menšej časti. pokračovanie článku
V politike je dobré načasovanie základom úspechu. Ak niekto vypustil spis Gorila s cieľom doraziť SDKÚ, tak si to načasoval dokonale. Je to naozaj posledná rana istoty. Problémy SDKÚ však existovali dlhodobo a aj bez Gorily to s touto stranou išlo z kopca. Zdá sa, že po rokoch môže prísť na pravicovej scéne k veľkým zmenám. pokračovanie článku
Protesty proti Gorile dokázali prebudiť masy, ako máločo predtým. Zdá sa však, že z väčšej časti šlo o úder do prázdna a podľa očakávania prišlo u mnohých ľudí k dezilúzií. Mrznúť každý týždeň na námestí a chodiť kričať pred prázdne budovy naozaj nevnuká mnoho optimizmu. Avšak smejem sa ľuďom, čo od toho očakávali nejaký zázrak. Vedieť zmysluplne vyjadriť masovú nespokojnosť formou protestu nie je na Slovensku bežné a zlepšenie v tejto veci sa dá docieliť jedine skúsenosťami a istou kultúrou v protestovaní. Preto netreba zúfať a nad protestmi ako takými ohŕňať nosom. Nebyť apatický, zaujímať sa o verejné veci, to je jeden z motívov celého protestu. Ak sa zopár ľudí prebudilo, tak celá vec mala zmysel. Okrem toho poukázala na niekoľko vecí, na ktoré si organizátori takýchto akcií musia dať pozor. Nemám rád dlhé články, ale pokúsim sa túto vec rozpísať. Čosi ako poučenie z krízového vývoja. pokračovanie článku
Od začiatku som očakával, že Matovič sa pokúsi emancipovať od SaS a založiť vlastnú stranu. Čo iné mu aj zostávalo. Prekvapilo ma to, že mal naozaj blízko k tomu, aby sa mu to podarilo. A teraz ma prekvapil druhýkrát, keď všetko začal riskovať vlastne bez nejakého rozumného dôvodu. Pýta si to odpoveď na otázku, kto je Igor Matovič a na čo poukazuje v slovenskej politike. pokračovanie článku
Všetci poznáte príbeh o barónovi Vladimírovi Lenonovi, ktorý, hoc začínal ako amatérsky boxer, to po prevrate na rodnej planéte dotiahol až na Veľkého Vodcu. Neskôr sa proti jeho osvietenej vláde dvihla široká koalícia(zlepenec č. 1) a po porážke bol Lenon I. nútený zúžiť svoje panstvo na oveľa menšiu časť známeho vesmíru. Napriek tomu lokálne kmene stále túžia po vodcovi s veľkým V. Ich túžba bude vyslyšaná: blíži sa druhá vláda Lenona II., známeho tiež ako božský imperátor Hranol. pokračovanie článku
Často o sebe vravíme, že sme národ holubičí. Ja si myslím, že to nie je pravda. My sme národ spiaci. Máme to aj v hymne: „To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo.“ Naším prirodzeným stavom je teda hlboký a dlhý spánok. Trvá spravidla dvadsať rokov a sú potrebné poriadne blesky, aby došlo k prebudeniu. Vtedy si pretrieme polootvorené oči a zrazu vidíme ten bordel. A vtedy začíname objavovať Ameriku, teda veci, ktoré tu vždy boli, ale kvôli hlbokému spánku sme si ich nevšimli. pokračovanie článku
Kedysi dávno som v jednom známom slovenskom týždenníku čítal geniálny článok, ktorý Vladimíra Mečiara prirovnával k jašterici. V kritickej situácií „pustí“ svoj chvost, ujde, potom sa schová pod nejaký kameň (takpovediac skočí za medveďmi) a potom sa vráti – s novým chvostom, síce menej ohybným a veľkým, než bol ten pôvodný, ale stále funkčným. Ako vraví stránka o jaštericiach: „Chvost síce následne dorastie, ale takto okyptená jašterica odvtedy stráca svoju vyváženosť, čo jej sťažuje každodenný boj o prežitie.“ Po posledných voľbách ostal Mečiarovi už len malý paralyzovaný chvostíček. Dnes mi zišlo na um, že nie je jedinou jaštericou medzi politikmi. Ale málokto prešiel procesom „zmečiarovenia“ v období od roku 1998 – 2012 dokonalejšie než Mikuláš Dzurinda. pokračovanie článku
Minulý týždeň som sa dlhšie pohrával s myšlienkou, či ísť na protigorilí protest alebo nie, ale nakoniec zvíťazila ľahostajnosť či lenivosť a išiel som radšej so sestrou kočíkovať jej ratolesť. Spätne toto rozhodnutie tak trochu ľutujem a to hlavne po tom, čo som sa o spomínanom proteste bavil s kamošom, ktorý tam bol. Preto som rád, že je tu ešte druhá šanca a tentokrát túto dobrú vec podporiť pôjdem. pokračovanie článku
V seriáli Hra o tróny padne pred veľkým finále hlavná myšlienka, že v tejto hre človek buď vyhrá, alebo umrie. Víťaz bude len jeden, a ten berie všetko. Kráľovstvo je síce zadlžené, rody rozhádané a na všetkých svetových stranách sa už zbierajú hordy barbarov v predtuche veselého plienenia , ale aj tak chce byť každý kráľom. Najviac zo všetkých tí, čo nemajú o vládnutí ani potuchy. Nejde ani tak o tróny, ale o lupy. pokračovanie článku
Autor je študentom piateho ročníka na Právnickej fakulte UK. Človek bez veľkých ilúzií, ktorý veci a ľudí berie takých, akí sú.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
